Tak sme minulý víkend na Zámutovských skalách úspešne otvorili letnú sezónu.

Po počiatočných obavách o slabú účasť nás prišlo celkom dosť. Ľubo s Lukášom išli ešte v piatok zistiť či skaly ešte stoja tam kde minulý rok. Stoja! Ostatní sme prišli v sobotu ráno. Višňa došiel na bicykli cez Zlatú Baňu. Poniektorí hneď zhodili batohy a ponáhľali sa na skalu, ako keby sezóna končila a nie začínala. Poliezlo sa toho celkom dosť. Poniektorí dokončili minuloročné projekty a niektorí sa aspoň uistili, že sa ešte nezabudli naviazať na lano alebo správne nasadiť istítko. Aj tí najmladší sa vyšantili na štvorkových cestách alebo bouldroch pod skalou. Maša vyliezla “Rýchlovku” raz a “Sólo” 4-krát. A na druhý deň pre istotu ešte 6-krát.

Tentokrát sme guláš nerobili, lebo sme nečakali takú hojnú účasť. Ale klobás a slaniny bolo dosť. Dokonca sme mali aj slaninu, čo nám Tonka archivovala v mrazničke ešte z minuloročného posledného zlanenia. Že reku pre návštevy. Nejaké návštevy síce boli – jedna košická parta a nejakí turisti, ale nikto z nich nemal odvahu tú minuloročnú slaninu ani opekať a nieto ešte ziesť. Tak ju nakoniec Rosťo obetoval za dobrú lezeckú sezónu a zakopal v lese.

Večer ešte prišli nejaké posily a na noc sme pri ohni zostali dvanásti mesiačikovia. Oficiálne som príhovorom otvoril letnú sezónu, čím som poniektorých lezcov zneistil a pýtali sa či im platia tie prelezy čo vybojovali cez deň. Samozrejme že nie. Potom sa opekalo, hralo, spievalo, pilo, fajčilo, spomínalo, aj len tak trepalo, no proste pohoda lesná. Za zmienku stojí možno jedna spomienka – Rosťova prvá. Matne si spomínal že niečo hrozitánsky treslo. A potom dlho dlho nič, až zrazu trilobity…

Noc bola celkom kľudná. Hejkalovia mali ruju a poletovali ponad chrápajúce spacáky a nad ránom o pol 6 nás postrašili hromy. Spadlo ale len zopár kvapiek. Poriadny dážď nás zobudil až okolo deviatej. Ten netrval veľmi dlho a tak sme sa vykuklili a začali opekať klobásky a variť kávu. Dorazila aj Julka s deťmi z penziónu v Zamutove kde prečkali noc. Ráno mali doraziť aj kurzisti. Volali že sú dole v Zámutove a že tam prší, tak že či majú ísť hore. Rosťo im povedal nech sa rozhodnú sami. Tak sa otočili a išli radšej trénovať do Lanového. Všetci sme hovorili Rosťovi, že by mal byť na nich tvrdší a že to s tou morálkou u mladých ide dole vodou.

Hoci nedeľa začala aprílovým počasím, skala bola za pár chvíľ zase relatívne suchá. Višňa zdrhol na bicykli domov a my ostatní sme sa naplno venovali novootvorenej letnej lezeckej sezóne. Okolo štvrtej sme si zbalili saky-paky a s pocitom dobre vykonanej práce opustili naše najmilšie skalky.

Sezóna je pred nami, tak hor sa na skalky a do hôr!

[View with PicLens]