Po týždni sme dohodnutý a zbalený. 11.septembra si podávame ruky v Salzburgu a ” jedzeme” ďalej  smer Chamonix.

Nasledujúci deň  po dokúpení  stravy a materiálu sa presúvame tunelom  pod lanovku do la Palud na Talianskej strane Mont Blancku. Na parkovisku zbalíme veci na tri dni a posledná lanovka nás vyvezie na chatu Torino do 3462m. nad m.Tu sa začínajú prevaľovať mraky od Mont Blancku a aj poriadne fičí,že sa navzájom nepočujeme.Asi 3/4 hodiny kráčame hmlou, bičovaný vetrom ,kým sa počasie trocha ukľudni a môžeme konečne na plate pod Grand Capucinom postaviť stan. Zo stanu mame perfektný výhľad do severnej steny La tour Ronde a do klasickej cesty dlhej 350m obtiažnosti II D ľad 50°/60°.Rano budiček o 4:00 hod, rýchle raňajky a už kráčame k trhline pod stenou.Po naviazani na lano naťahujeme tri plne dĺžky v parádnom firne pri svetle čelovky. Po šiestej hodine začína svitať a my dorážame do kľúčového miesta kde ma byť ľad.Namiesto ladu je tu tvrdý firn v ktorom lezieme ďalšie dva plne dĺžky lana.Potom nasledoval výbeh 45 stupňovým firnom v štyroch dĺžkach. Po traverze na východnú stranu sme sa po skale dostali k vrcholovému krížu, kde sme si podali ruky a kochali sa okolitou panorámou.Nasledoval zostup v odmäku rozbitou východnou stenou. Okolo tretej sme znovu pri stane a večeriame, pritom ďalekohľadom sledujeme zajtrajší cieľ hrebeňovku Kuffner Ridge II D ,4c,  600m na Mont Maudit.

Po budíčku o 01:00 hod. sa naviažeme na lano a upaľujeme ľadovcom pod nástup. Okolo 2:30 sa dostaneme do sedla kde sa nachádza bivak de la Fourche a začína Kuffner Ridge. Za svitu čeloviek vyrážam skalným hrebeňom zo sedla. Po par metroch zistujem že hreben je v pohode a tak postupujeme súčasne. Skala sa strieda s ostrim snehovým hrebeňom, sem tam obchádzame skalné veže. Keď dobehneme talianske družstvo pod klučovým miestom konečne sa rozvidnieva a tak prefrčíme okolo nich.O pol desiatej doliezame na široky mierny  hrebeň pod Maudit. Zvyšných 100metrov šliapania snehu si odpuštame a zostupujeme severnou stranou na normálku Mont Blanku, kedže nás čaká šesť hodinový zostup k nášmu stanu. Nasledujúci deň zbalíme stan a lanovkou sa zvezieme do doliny. V kempe Aiguille Noire si dávame rest day.

Nasledujúci deň sa presunieme do Chamonix a poslednou lanovkou na Plan de Aiguille. Tu pozorujeme ďalší ciel severnú stenu Aiguille du Midi a mixovu cestu Frendo Spur III 4  1200metrov. Snažíme sa dostať pod nástup čo najbližšie a tak v  kamennom suťovisku nájdeme plochy kameň, ktorý sa nám stáva na nasledujúcu noc posteľou.  O 2:00 hod. zbalime všetky veci a ”jedzeme” pod nástup. Cestou obchádzame trhliny v ľadovci až sa dostaneme k okrajovej trhline, ktorou prejdeme do cesty na piliery. Skalný terén nám dovoľuje liezť súčasne a sem tam sa istíme.Asi po 400 metrov sa začína rozvidnievať a pred nami sa týči skalná veža s predpokladaným kľúčovým miestom 5/5c. Podľa sprievodcu majú byť v tomto mieste nity a šlingy, no my vidíme asi v ôsmich metroch sa lesknúť karabinu. Batoh vešiam na šlingu založenú za odšťep a leziem kútovou špárou ku karabine. Povyše karabiny nasledovala šesť metrová širočina na šírku tela bez možnosti zaistenia. Po vylezení širočiny som ,, spoceny jak vrata u chlíva,,.  Nasleduje traverz za ktorým urobim štand, vytiahnem batohy  a doberiem Peťa. Nasleduje ďalšia kútová špára no po šlingách a nitoch ani stopy a začínam mat pocit že sme sa zapraskaly. Skušam to priamo no po desiatych metroch to je na lezečky (tie ostali v aute), tak skúšam v ľavo, no nakoniec to preliezam pravou stenou na vrchol veže a tu zisťujeme že sme úplne mimo na vedľajšom piliery. Z veže hodíme jeden zlaňák a ,,zvyšných,, 8 dĺžok zostúpime žľabom a prahmi (mordor) sledujúc či sa niečo  nevalí žľabom.

Po zostupe zisťujem  počasie, no na ďalší deň hlásia dážď, sneh a tak sa vydáme smerom k lanovke. Prenocujeme pri lanovke a nasledujuce ráno prvou lanovkou sa zvezieme do Chamonix. Počasie na nasledujúce dni ma byť daždivé tak večer vyrazíme smer Švajc na Gastlosen. Tu sme stravily dva dni a vyliezli 5 dlžkovú rajbasovu cestu Marie-Langue.

Všetko sa raz musí skončiť a tak po desiatich dňoch si znova podávame ruky a lúčime sa v Salzburgu. V hlave máme plno zážitkov a cieľov, tak na budúci rok sa znova vrátime do alp. No a dovtedy budeme liečiť ubolene nohy aspoň masážou s Alpou a poniektorí aj vnútorne.

Na záver ešte chceme poďakovať ženám, mamám že nás uvolnili a Marošovi za info s ciest.

Horam zdar…

Peťo a Ľubo

[View with PicLens]