V piatok 15.-teho večer sme s Kvetoslavom prekvapivo zase len vo dvojici (KleKve climbing duo) vyrazili smerom Arco.

Naštastie sa pri našom putovaní pod skalami postupne pripájali nový priatelia, zo slnečného Katalánska Bososnohý Lajčike, z medených kaňonov Barancas Caballo Blanco a Olympijsky Emil.

Emil Zátopek sa stal naším novým vzorom, ktorý nás hnal neochvejne pevnou nohou hore najvyšmíkanejšími cestami Massone.

Ani tropické horúčavy, cez deň až 35°C nás neodradili každý deň k večeru naliezť do skál a kvalitne sa tam vypotiť. Po úvodnom zoznámení sa s matrošom v Massone sme trochu ubrali zo svojich skromných lezeckých plánov a začali skúšať svoje “projekty”.

Niečo v tej horúčave pustilo a niečo zase nie, takže je sa prečo vrátiť a dokončiť rozrobené. ALE UŽ NIKDY UPROSTRED TROPICKÉHO LETA! počuješ Paviel?

Pred návratom domov sme sa zastavili ešte v Ospe ošahať miestnu skalu, vypustiť poslednú kvapku potu a potom už len dialnicami domou zase plný adrenalínu.

Po príchode domov sme sa dozvedeli, že náš nový priateľ Caballo Blanco “odbehol svoj posledný maratón …”, nech mu je jeho tretra ľahká, zbohom a dovidenia v medených kaňonoch.

Týždeň v Arcu ubehol ako Tarahuma svoj maratón a ja zase sedím doma pri compe, píšem článok a preklínam vynálezcu preglejky. Do skál priatelia!

PS: Počuvaj sem a tota posteľ v aute je bomba, nefunkčná klíma už menej.

Foto: http://trener35.rajce.idnes.cz/2013_06_Arco_Osp