V pondelok ráno sme s Julkou vyrazili z chaty pri Popradskom pl. Firníky z rána držali. S nástupom do cesty troška poľavili, no nebolo to zlé. Počasie všehochuť, snežilo, hmla, vietor. S občasným vyjasnením boli vzácnejšie výhľady. Cestu sme išli neponáhľajúc sa osem hodín, v sprievodcovi píšu 3 h,(Arno musel byť rýchlik). No myslím si že až tak mimoriadne pomalí sme neboli. Každú dĺžku sme podstivo ťahali a istili sa. Bolo ich určite viac ako desať možno 13 – 14. Na vrchol Tupej sme dorazili ešte za vidna. Zostúpili sme potme. Odmena bolo vyjasnenie a plno čeloviek na oblohe. S porovnaním s Gálfyho rebrom je cesta o číslo náročnejšia technicky aj fyzicky. Zopár pekných skalných výšvihov striedali snehové piliere. Ako vždy tieto rebrá nemajú konca kraja, z predpokladaných dvoch troch posledných dĺžok sa ukážu štyri i keď sa to dá ísť už súčasne. No pri únave sa dá vyrobiť problém aj na chodníku.
Na chatu sme prišli dosť vyčerpaný a plány na utorok sme šmahom ruky zavrhli.

R&J

https://picasaweb.google.com/108749535716741792865/12Marca2013#