Záhradky ľad sme vyliezli celkom rychle a na pravé záhradky sa dovalilo asi 10 poliakov tak sme zvažovali čo ďalej? Veverkáč ľad som zavrhol lebo bolo napadnuté asi 20 čísiel nového snehu a stále ešte snežilo a nevyzeralo že tak skoro prestane snežiť, tak voľba padla na Groszov ľad. Cestou na Grosza sme stretli na chodníku pod Veverkáčom čechov ktorý nám povedali že boli pod Veverkáčom a padlo asi sedem lavín, takže to ma presvedčilo toto dnes určite nie. A keďže Robo bol v nedeľu trochu skialpovať a zlákal ho Grosz, ževraj je perfektne natečený takže bolo rozhodnuté. Pod Grosza bolo vidieť trochu prešľapanú stopu tak ideme. Celkove v doline bola nízka oblačnosť a neustále snežilo občas to trochu ustalo a tak dokola. Spodný Grosz bol OK hore na konci dolného ľadu je urobený nový štand z nitov a spojený reťazou. Horný ľad bol fakt super tak perfektne natečený si ho už dávno nepamätám. Dve krásne kolmice v strednej časti po cca 15 metroch predelený šikmou policou proste nádhera trochu mi to pripomenulo Alicu na Tisovkách z pred týždňa. Keď som doliezol horný ľad hľadal som štand ktorý je na pravo hore, avšak bolo veľa snehu takže bol niekde pod snehom. Rozhodol som sa urobiť štand ako obyčajne to robím hore na Groszovy v šrúbach. Navŕtal som ich tam 5 dobral lano povedal Robo poď istím a šlo to v pohode Robo bol asi v polovici na šikmej poličke ja som pozeral ako pôjdeme dole či urobím hodiny, vyhrabeme niekde v snehu ten štand alebo zídeme cez roklinu. Vtom rana ako keď štartuje lietadlo pozerám hore doprava do kotla nič, pozriem pred seba smerom na hornú Slavkovskú baštu a tu zrazu cez skalné prahy sa valí biele mračno ani nechcite vedieť čo som mal vtedy v hlave, rýchle som sadol do odsedávaku, aby bol napnutý kľakol na lano a zaujal som polohu modliaceho moslima a čakal kedy to príde. Vtom som dostal náraz ako deď vás tresknú palicou po hlave. Cítil som strašné tlaky a taktiež že ma to už zasypalo. Neviem presne po akej dobe som už necítil žiadne otrasy, takže som predpokladal že to bude už OK. Vykukol som zo snehu ako svišť pozrel dokola a nespoznal som to. Všade okolo bolo asi 1 až 1,5 metra snehu na šírku asi 50 až 80 pozriem pod seba ľad vo výleze vyčistený od snehu ako sklo a zbadal som na pravo odo mňa v ľade urobené hodiny z ktorých sme potom aj zlanili. Zakričal som Robo si OK nič, volám ešte raz a trhnem lano a Robo kričí čo tam hore robíš? Bolo jasne že žije hovorím rýchlo poď hore a pálime odtiaľ preč. Ešte tak nájsť cepíny a bude dobre. Našiel som iba jeden druhý zostal zasypaný hore alebo ho najskôr strhlo dole pod ľad. Po zlanení dole sme vyhrabali batohy spod snehu a išli opatrne dole. Keď sme schádzali od horného ľadu k dolnému tak som až teraz videl koľko toho spadlo a prepadlo to až pod spodný ľad. Pre istotu sme zišli vystrojený až na turistický chodník kde sme sa odstrojili a išli do Smokovca k autu. Nakoniec však všetko dopadlo viac než dobre našťastie nikomu sa nič vážne nestalo a cepín hádam nájdem niekedy na jar?

Peťo, Robo.

[View with PicLens]