20. Decembra – rest day

Spíme do 10:00, Radko nie, trpí insomniou a je to poctivý kynológ. Čekujeme letenky, dávame fotky na stránku. Poobede prechádzka s Erkanom k Ermite De Sant del Codolar, je to kostol resp. dom ako pútnické miesto, v ktorom žije stará bylinkárka, žena z iného sveta, toho lepšieho.

21. Decembra – Primavera

Nasledujúci text nieje vhodný pre osoby neznalé sveta a mladšie ako 18. Rokov.

Kecáme o lezení s moravákmi, ono je to skôr taký monológ Járy Rastafáry ale čo veta to perla.

„Znáte to příde bórec co leze 8a-čka, naleze do tý šestky a tam se ti boulder jak prase, jó na ty šestky sem dávno vysral!“

„Jó a ty bigvóli, to taky némusím, dolezeš na štand, buď je ti horko nébo kosa, furt na sucho, bó bágl ma bórec co leze za tébu.“

„A toho Viktóra znáš (majiteľ refugia v Cornudelle – tlstý marikon) není vón ňákej koko…“ tak moraváci definujú buzerantov. Sú to citlivý a tolerantný ľudia.

Koniec nevhodného textu a to zasrané 7b+ sme nedali, Mandragóra sa to volé, 35m krutej vytrvalosti, dole dva bouldre, asi to bude tým, že doma máme len 20m cesty, čo nás samozrejme neospravedlňuje, sfúkol nás Lajčike.

22. Decembra – Margalef

Vybral som sektor Can Net, nebudem vás napínať, v nástupe bouder jak sfiňa, nohy pod previsom a špatné, zdrapíš špatnú dierku na dva prsty, urobíš zhyb na jednej ruke, zdrapíš druhú špatnú dvojdierku, nakopneš nohy na nič a skočíš do dobrej diery a potom začína lezenie. Radko je lezec ta že to dal a mi čo nevieme liezť máme za trest funkcie.

Došiel majster Mitro, našiel som ho z úsmevom na tvrári pri pivečku v lezeckom bare v spoločnosti dvoch belgičanov. Konečne sme štyria, Lajčike ma dovolenku ale nie na dlho, 24.-tého nás Pietro opúšťa, bo volanie kapustnice a šalátu je neúprosné. Večer sa nám ešte podarilo červeným vínom kvalitne vymaľovať stenu v kuchyni. Koniec sveta sa nekonal, tak sme to zapili.

23. Decembra – rest day

Spíme, periem. Na obed vybehneme pod skalu Grau Massets. Slavo sa rozlieza. Pietro si zase vybral Arbonesov skvost. Nastúpil, cvakol prvé, naliezol, minul istenie, keby s ním džublo ide až na zem, tutofka z ôsmich metrov. Zliezol naspäť, prehrešil Arbonesa a mi sme si vydýchli.

Na večeru bude salmon. Dnes bolo 22 stupňov na slnku, bezvetrie, doma to asi čítate „ s nudlí u nosu“.

24. Decembra – vianoce

Štedrý večer, ťažko prevelice ťažko sa mi píšu tieto riadky, bo štedrovečerné obžerstvo funguje aj v španielsku, len s tým rozdielom, že namiesto mastného opraženého kapra a zemiakového grc šalátu nám Radko uvaril čerstvé mušle a cestoviny s omáčkou.

Ráno, teda v noci o 5:00 vstávame, odviezli sme Pietra na bus do Taragony, Keďže lenivý španiely otvárajú obchody až o 9:15, dali sme si v aute kvalitného šlofíka, potom nákup a späť do milovanej Pornodeji.

Na obed sme zbalili cajky a išli na Montsant. Minule tam bolo 4,5 stupňa, dnes minimálne 24,5 stupňa, takže kraťase, tričko, svalnatý borci ako Slavo bez trička. 30m 6c na rozlez a ide sa na vec. Borci si cvakajú kvalitné 7b+ ja len 7a. Cestu zbieram za súmraku, potme schádzame k autu. Pri aute smädný jak štamgasti zo stanice u Kantorky Slavo vyhlásil: „Keď vyjebeme tote mušle z ľadničky, najebeme tam pivo“ si claro.

Tak prajem zo slnečného Katalánska pekné sviatky a bohatého Ježiška.

Maestro Mitro (ďalej len Slavo) píše: K dnešnému lezeckému zážitku len toľko – Montsant oblasť Raco de Misa ma prekvapila nádherným lezením po dierkach vytrvalostného charakteru, kde mi na OS zhasli kolty pri 7b+. Ale sa vrátim hneď ako sa mi zahojí prst.