18. Decembra – Siuranella Centre

Kráčame nabudený pod skalu. V hlave si ešte zrovnávam kroky z môjho minuloročného nedokončeného „projektu“. 7a na rozlezenie, každý si potom nacvaká svoju cestu a ide sa na vec. Dopadlo to super, v prvom ostrom cvakám zlaňák. Pietro potvrdil svoj minulý prelez nového 7a. Radko začína krokovať 7b+, pekne si zalietal, aj Lajčike ho chváli. Cestou domov stretávame moravákov,  Jára rastafára a jeho brat Kuba. Obaja sú nejaký pokrčený, Kuba z autonehody a Jára z ročného pobytu (nekončiaceho sa žúru) v Španielsku. Poctili nás svojou návštevou. Sedíme v kuchyni a debatujeme o všetkom, moraváci smrdia za „čistotou“ bo bivakujú vole. Zrazu Jára vyhlásil : „Jednou kdysi jsem makal. Tri dny jsem delal ve fabrice v Anglii. Balil jsem banány vole. Prijel jsem v osum, predemnou takový obrovský hodiny, osum pět se mi už zdálo, že jsem tam osum a púl hodiny vole. To bylo na hovno.“

Je to chlap. S Lájčikem večer kukáme telku , síce nemáme signál, ale kukáme.

19. Decembra – Primavera

Chlapci si idú zaliezť, ja rehabilitujem na TOP-ROP, bo som si včera pri preleze kvalitne natiahol trapez a nemožem kukať hore. Liezť môžem, ale liezť na slepo – až taký chlap niesom. Škoda, Lájčike by to dal. Sedím pod skalou a kukám. Radko skúša miestny skvost „Papagora“ 7b+,  je to chlap. Pietrovi, (Radko) radšej vybral špatne odistené rajbasové 6c, splnil sa mu sen, pretože došiel naštvaný žeby tomu Tonymu jednu zavalašil medzi oči. Zhodli sme sa, že cesty Tonyho Arbonesa sedia všetkým.

Na večeru sme mali mušle „ a la Paviel“ a k tomu cestoviny s paradajočkami.

Kúpili sme si karty, bo kukať na telku bez signalu (to jak s chuťou naháňať staru) nás už nebaví.

Kto je Lájčike? Je to kamarát čo ťa podrží, je to oddychové madlo v ťažkej (ceste) chvíli, je to svetlo na konci tunela, je náš 4 chýbajúci člen osádky. Je to náš vzor, je to náš guru!

Jeho pravú identitu neprezrádzame, pretože by sa rozplynul ako ranna hmla nad Siuranou.

Foto: http://trener35.rajce.idnes.cz/Siurana_2012/