sme sadli do najlepšieho auta na svete a vyrazili bojovať na andezit.
Rannou hmlou sa plížiac dedinkou Očová pozeráme na teplomer, 4 stupňe a vonku vlhko jak v …, aj to tuším niekto povedal nahlas.
Do toho telefonát od druhej skupiny ktorá vyrazili do Tatier, Paviel hlási že už vyzliekol fšetko (možno aj slipe) a furt mu je teplo.
Našťastie z narastajúcou nadmorskou výškou hmla zmizla a ukázalo sa slniečko a plech.
Auto sme odstavili na Stavaniskách odkiaľ sa bežalo v sedačkách s min. 4 expreskami 2km !!!DO KOPCA!!! na Kalamárku s 200m prevýšením.
Potom čo som sa druhý krát narodil, dobehli aj ostatní, rozdelili sme sa do dvojíc a išli zbierať body. Podľa zoznamu sme si hľadali cesty a zapisovali prelezy, OS, RP, PP…
O 16:00 bolo ukončenie, odovzdanie, usporiadatelia vyhodnocovali, tombolovali a mi sme jedli horárou guľaš a pili miestne pivko.
Večer bol program s premietaním, Igor Koller , Stano Glejdura, Mišo Sabovčík.
Zúčastnený za C.A.P.:
Radko – majiteľ hore uvedeného auta
Minula – flákač (zvl. znamenie. miluje gerbery)
Ivetka – aj matky lezú keď xcú
Velentýna – Tereškovová (maskuje sa lístím)
ja – Mateo (patrón špekulantov a nevďačníkov)
a klubový hosť zo Španielska
Edu – nerieši ale lezie

Záver:
Super organizačne zvládnutá akcia, štartovné symbolické, zábava pohoda a hlavne zmena v bežnom lezeckom víkende.
Mám kdesi aj výsledky, hanbu sme nerobili, dokonca to som bol až prekvapený.
Ako Edu keď rozbalil cenu a zvolal “Una mierda”.

Ďalšie foto: http://trener35.rajce.idnes.cz/2012_10_Kalamarka_maraton/