Tentokrát sme s Julkou skúsili Kostol Veľký. Nástup s časovou rezervou a plánom dať aspoň dve cesty začal narúšať zmoknutý terén, vraj celú noc lialo. Predrali sme sa kosovkou na suť . V žľabe nás čakal mokrý terén s dutým firnom v mrakoch, potok, lokre, hlina a mokrá tráva, (rozmlátený kamzík), takže z plánovanej hodky v žľabe sa razom stali tri, či štyri. V sprievodcovi píšu neuveriteľných 30-40 min…My sme sa museli väčšiu časť žľabu istiť.
Kostol z blízka je naozaj impozantný, krásny členitý, kompaktný masív, škoda že tak ďaleko. Celý happy vyberám cestu Prostriedkom steny (V). Po nástupe zisťujem že je to totálne mokré, po desiatich metroch predýchavam a naberám morál. Prvú dĺžku končím pri skobách so slučkou ale po zime ich vyberám rukou, opäť zabíjam a pridávam svoju tutovku. Keď došla ku mne Julka rozhodli sme sa ďalej nepokračovať. Zlanili sme. Troška mi to bolo ľúto, lebo línie sú krátke, ale museli sme mať rezervu na návrat Prostredným hrebeňom, alebo tak ako sme prišli. Správna voľba ako hore tak aj dole, aspoň vieš kde si. Dve dĺžky sme zlanili a potom opatrný, nekonečný zostup. Ešte kosovka a preveliká radosť z chodníka. Celé nám to trvalo k autu neuveriteľných 16 hodín, ale lepšie takto ako na traumatológii.
Ponaučenie: Na Kostoly zásadne na jeseň :)