V dňoch 5.-10.2 som hájil farby Capu a zúčastnil sa na zimnom James sústredení na chatke v Bielovodskej doline. Síce som zimnú sezónu  odštartoval tohto roku trošku neskôr ale za to na mieste posledného veľkého zimného lezenia a to v doline, kde slnečné lúče a ani často človeka nevidieť . Keď prišiel email od najvyššieho z Jamesu nebol čas na falošné hrdinstvá, batoh v pohotovostnom režime zbalený, už len obvolať pár kamarátov a nasadnúť smer Lysa Poľana. Spolubojovníkom a to doslova sa mi stal pán doktor Stano Filkor. To je hneď odvahy liezť s lekárom.  Ak sa niečo poserie, tak ma pošle tam, kde to dôverné, keďže je gynekológ  pozná.  Na Poľane trošku nostalgických spomienok, do každej nohy horec na odvahu  a už človek fučí pod sviňou nekonečnou dolinou.  Chatku sme našli vytopenú vďaka Vilovi a Ike Jakubcovcom. Prvé ráno sme si pospali do sýta, keďže Stano bol po nočnej a ja po materskej… Rozhodli sme sa prejsť do Svištovej dolinky pozrieť ľady a zistiť aké sú podmienky. Po dvojhodinovom blúdení v lese  s lyžami na nohách sme to otočili s vidinou aspoň Českého ľadu pod ktorý sme rovnakým spôsobom brodenia a zapadávania miestami po pás neprešli.  Večer prišli Mišo Sabovčík, Lukáš Menhárt a Jano Smoleň.  Ďalší deň sme už šli na istotu.  „Choďte si dať Savannu je to pol hoďky od chodníka týmto smerom,  aha vidíš tam je..“  povedal Mišo Sabovčik. Chlapci si šli prešľapať cestu pod Kačacieho mnícha a my so Stanom poď ho na Savannu.  Po dvoch hodinách blúdenia a prepadávania sa cez konáre v lese sme vyšli pod Mlynárika a zistili že sme zle…  po ďalšej hodine nadávania a blúdenia sme mokrí a do nitky spotení už boli ako tak dobre ale ešte takú dobru hoďku sme mali pred sebou. Zvíťazilo rácio a tak sme sa otočili smer chatka. (až o pár dni mi Vilo povedal že on prešľapával niekedy stopu aj na tri krát pokiaľ sa dostal pod savannu)  Na ďalší deň ma Stano opustil tak som si dal rest a zišiel na Poľanu po zásoby. Naspäť som vyšiel za družnej debaty a príjemného počasia  s Vilom Jakubcom.  Chlapci už boli na chatke a voľný prelez diretky sa im nepodaril. Zlanili z 5 dĺžky a rovnako Smolo zo Savického depresie kde sa po krk brodil v snehu. S Vilom sme si na druhý deň vybrali za cieľ ľady v Českej doline spadajúce z Mlynárových vidiel. Znalý podmienok som  Vila presvedčil na snežnice hoci ma presviedčal že on celý život nepoužíval ani lyže ani snežnice… Po 3 hodinach brodenia v snežniciach sme vyšli letnou turistickou cestou na České pleso.  Ľady skoro žiadne a všade kopec snehu. Po ceste späť  sme sa zašli pozrieť aspoň na Český ľad a v tom nás  zaujala pekná, trávnato skalná línia na nižnej mlynárovej kope. Vilo sa priznal, že už po nej pokukoval dlhšie a že si ju môžeme zajtra prísť vyliezť. Zhodili sme batohy a prešľapali  cestu pod nástup aby sme to ráno mali rýchlejšie.  Večer klasika, rozdelenie materiálu, pobalenie a chatové posedenie. Pod nástup sme došli okolo obeda s tým, že to bude raz dva tak som prvú dĺžku ťahal až okolo pol 12tej. Pekné lezenie po trávach a skale nie ťažké ale zase nie zadarmo. Trošku sme mali malú dušičku, keď sme o 3 boli ešte v stene, čakala nás posledná dĺžka, zľaňák dole a čelovky ostali v batohoch pod nástupom… Nakoniec sme to stihli a po 4 dĺžkach a 4  hodinách lezenia sme stáli na vrchole pri 3 krásnych limbách a chystali zlaňák. Cestu sme nazvali Malá škótska víla a obtiažnosť M4. S posledným svetlom sme zlanili, pobalili veci a vydali sa spiatočnou cestou na chatku. Tam nás  už privítali Dušan Myslivec s parťákom Peťom a večer prišiel aj Igor Koller. My sme s Vilom trošku posedeli, najedli sa a vydali sa dole domov do doliny.  Akcia to bola parádna aj keď sa toho málo poliezlo hoci plány boli veľké. Škoda že sa nezorganizovala o mesiac neskôr aj keď pri dnešnom nevyspytateľnom počasí by to bolo aj tak jedno. Hlavne že sme prežili pár nádherných dní v horách s partiou výborných ľudí. A o to predsa ide…       

                                                                                                                                   Horám zdar Paľo Ivanecký

[View with PicLens]