10.2. sme sa vybrali na Kriváň. Vyrazili sme neskôr, tak sme si povedali že budeme šlapať do 15:00. Došli sme do priehyby a zlyžovali do centrálžľabu. Obchádzaním skalných prahov a vodopádov cez polomy sme sa miestami po hruď v dierach medzi koreňmi dosť dorazili. Na Tri Studničky sme prišli ešte za svetla. Odtiaľ podľa plánu na Popradské pleso. Lyže sme nechali v aute, že už budeme iba liezť. Plán na sobotu bol Banán na Tupú, alebo… Julka rozhodla, a išlo sa na Filmarák v Ostrve.
11.2. Keďže sme na chatu išli potme nevideli sme ako to tam vyzerá. Ja som kdesi vyčítal, že koncom januára to niekto liezol, no ušiel mi detail, že je už rok 2012. Za takmer dve hodky sme sa tam prebili a prešlapali prvú dĺžku v hlbokom snehu. Druhá dĺžka mala byť zaliata ľadom, no bola bez ľadu, domysleli sme si ho a išlo sa. Po dotyku cepínom glazúrky mizli ako sklíčka a ostali len hladké skaly. Po vyše hodinovom asi 45 m boji som sa dostal na štand pod ľadový výšvih. Bol samá fujara a pôsobil dosť duto. Julka ako všade za mnou vyliezla. Po zapojení mozgov sme sa rozhodli zlaniť. Keďže to bol náš prvý mix, uznanlivo sme hovorili o zdatných lezcoch a našej blbosti, lebo do toho by asi nikto nešiel. Na chatu sme sa doterigali potme.
12.2. Ráno som Julku presvedčil že sa pôjdeme kuknúť pod nástup na Banán. Po súhlase sme zbalili matroš a išlo sa. Naviazali sme sa na jednu polku druhú som nechal v batohu. Po dvoch dĺžkach sme išli až hore súbežne cez zopár skalných výšvihov. Oproti včerajšku to bola prechádzka a veľmi krásna. Trvalo nám to tri a pol hodiny a hore sme mali čas poflakovať sa, čo sa nám veľmi páči. Zo sedla Ostrvy sme sa zviezli raz na bruchu raz na zadku.
Za tri dni sme si užili zimy, slnka a bezvetria – krasnetotehory.
Rst.

[View with PicLens]