Povodne sme mali liezt Ciernobiele sokoliky a Kuttove platne, ale po prehodnoteni situacie sme zvolili Tatarkovu cestu za IV+. Prva dlzka bola pekna s malym boulderikom na konci, co mala byt ta najtahsia cast cesty. Podla mna ten boulder bol tak za VI, aj ked netusim ako sa klasifikuju cesty v Tatrach. 1. stand bol dve zhnite skoby a 2 friendy. Druha dlzka bola lahka, po komine plnom lokrov a vyleze po madlach do 2. standu – 2 nity, z toho jeden s nejakou divnou okruhlou maticou. V tretej dlzke doslo k zlomu nasho lezenia, kedze trebalo dost vela odliezt po nezaistitelnej platni a chybal moral :). Tak to Tomasko radsej traverzol do prava na plierik, kde urobil stand. Kriticka situacia nastala, ked som traverzoval ja (mal som vak) a dosli stupy aj chyty (iba jeden velky loker) a zacalo prsat. Vtedy som si spomenul na skorsie konstatovanie, ze “sa to dost smyka, ked je mokro”. V podstate by o nic neslo, keby mi pri pade nehrozilo asi 4-5m kivadlo rovno na pilier. Nastastie sa to dobre skoncilo, lezecka a loker podrzali :) (a boh vie ako vyzeral ten stand :) ). Potom uz len nasledovalo zlezenie po kute piliera do standu v Kuttovych platniach a 2 dlzky zlanenia dole (z krasnych dvoch borhakov :) ).

Zaver: Tatry su fajn, len treba vediet kade liezt :), ale urcite sa tam chcem vratit. A zistil som, ze pre tatranske lezenie je priznacne potlapkavanie po skale :)

PS: obrazky funguju, len na nich treba kliknut

18-19_08_2011-batizovksy_stit-tatarkova_cesta

23 Photos