Tohtoročná zima, hoci začala celkom sľubne bola charakteristická veľkými výkyvmi počasia. Nebolo zriedkavým javom keď som na Lysej zažil  – 18 a o pár dni už bolo pár stupňov nad nulou. Celkovo však táto zima bola oveľa lepšia ako predchádzajúce o čom svedčia aj parádne veci polezené v celých Tatrách. Zimné lezenie som zahájil dosť neskoro a to až v druhej polovici januára ako tradične na Brnčalke. Keďže doma som nikoho na zimu nenalákal, musel som partnerov hľadať priamo v Tatrách.

18.1.2011 Spomienka (M6)   Malý Kežmarský Štít

19.1.2011 Hrana Weberovky (5) + Szczepanski (II-III.)  Malý Kežmarský štít

S Marošom sme sa stretli 17.1 na „novej“ Brnčalke.  Maroš parádne rozlezený (už v tej dobe mal za sebou nejakých 16 zimných ciest!!!) chcel preliezť „zapytlenú“ cestu Spomienka (M6) z ktorej musel pred týždňom zlaniť kvôli zlému počasiu.  Spomienka je nádherná ideálna línia na zimné lezenie plná trávnatých a skalných úsekov, 7 dĺžok vyrovnaného lezenia tak za 5 s kľúčovým výlezom cez previs za M6. Poobede už sedíme na chate, srkáme dobrú polievočku a pozeráme si líniu ,kvôli ktorej sme tu prišli. Už minulý rok sme chceli spolu vyliezť Hranu Weberovky (V) no ranných, čerstvo napadaných 30 cm nového snehu nám to zabránilo. Ráno nastupujeme do Hrany s tým, že ak sa podarí byť do 14:00 na nemeckom rebríku, pokračujeme cestou Szczepanski až na vrchol. 16 plánovaných dĺžok sme zredukovali na nejakých 12 s tým že ľahké dĺžky v strede steny sme liezli súčasne. Tesne pred 14tou sme na Nemeckom rebríku tak po krátkom občerstvení a dopití všetkej vody pokračujeme na vrchol. Vrchná časť Szczepanského cesty (II-III) je kľučkovanie v stene výstupom v polovici hornej časti na pravý pilier a ním na vrchol. Spolu so zotmením doliezame na vrchol okolo pol 17 a na konte máme niečo vyše 20 dĺžok lezenia. Plánovaný zostup traverzom popod Veľký Kežmarák do Huncovskej štrbiny meníme po rozhovore na zostup hranou do sedla Svišťovky (v noci a miestami IV).  Okolo 19:30 stojíme v sedle a rozhodujeme sa kam ďalej. Keďže mne sa zostup dole Svišťovkou nepáčil, rozhodol som sa zostúpiť na skalnaté pleso, kde som zišiel z chodníka, zapadol do kosodreviny a po 1 a pol hodiny brodenia sa po pás v snehu potreboval pomoc od chlapcov z horskej zo skalnatého plesa.  Našťastie to všetko dobre dopadlo a po polnoci som už sladko spal na Lysej.

8.2.2011 Žltá stena – Korosadoviczova cesta (5

Po 3 týždňoch od nočného blúdenia znova kráčame s Marošom pod stenu. Skoro ráno zo Smokovca cez Zamkovského chatu až pod Terynku kde je nástup pod Žltú stenu. Za cieľ sme si vybrali klasiku od Korosadovicza. Táto cesta inač v lete krásna typická tatranská klasika nám dala pekne zabrať, hlavne traverz za (V) v poslednej dĺžke v mačkách je pekná hra s rovnováhou…

Po  žltej stene ako keby na mňa sadla smola. Buď nebolo s kým liezť a bolo super počasie, alebo bolo s kým a nebolo počasie resp podmienky,  alebo nakoniec bolo aj s kým aj počasie a podmienky boli ale ochorel som.

2.3.2011 Rumanov štít – Ľavý pilier  IV (M6)

Popod tento mohutný, odľahlý a neskutočne príťažlivý kopec  ktorý je súčasťou Kačacieho múru som chodil už 3 sezónu. Fotil, študoval jeho stenu a zbieral dostupné informácie. Už som zopár krát mal v pláne okúsiť jeho mohutné piliere no stále to stroskotalo na zlom počasí. Až prišla ponuka ktorá sa neodmieta a to od Miša Sabovčíka, ktorý po prelezenie cesty Bakoš-Petrík(5+A2  voľne M6+ ) dostal chuť aj na Ľavý pilier. Slovo dalo slovo a tak sa nocou blížime k nášmu cieľu dlhou Bielovodskou dolinou. Pospali  pár hodín v chatke kde bola partia skialpinistov z Bratislavy. Ráno o 4 tej vyrážame z chatky do Kačacej doliny a z nej pod ľavý pilier. Niečo po 7mej hodine nastupujeme do piliera a zisťujeme že podmienky v nástupovom žľabe tak ako aj v prvej tretine steny sú úžasné. Také som v Tatrách v zime nikdy nezažil. Pripadal som si ako niekde v Alpách pri lezení kolmých firnov. A keď sa k tomu neskôr pridalo aj slnko… no proste paráda v jednej z najvážnejších tatranských stien.  Až pod štítovú stenu sme v parádnych podmienkach šli súčasne a keď sme stali pod ňou nebolo ešte ani poludnie. Po občerstvení sme sa pustili do štítovej steny. Kompletne 100m skaly bez zrniečka snehu. V sprievodcovi sa píše tak za IV ale dosť som bol prekvapený keď Mišo na vrchole skonštatoval že to bolo podobné ako cesta Piranha na Slav.Zuboch. Naozaj posledné 2 dĺžky v skale najprv kútikom, potom traverzom platňou a nakoniec  v 8 metrovom mierne previslom asi 20 cm kúte dalo poriadne zabrať… Proste to vtedy boli borci. Až neskor sa dozvedám, že sme vrcholovú časť steny netrafili a namiesto traverzu cca 15-20 m vľavo sme to natiahli rovno za M6.  Okolo 14hod stojíme na vrchole a kocháme sa slnkom zaliatymi Tatrami okolo nás.  Z Vrcholu pár zlaňáčikov do Rumanovej doliny a už sa tešíme pri pohľade na Popradské pleso a pivko ktoré nás tam čakalo.

12.3.2011 Rumanov štít – Rumanove Koryto – Narovnanie Koryta V+ A0, (M5, ľad 80)

Ani nie o týždeň po návrate s Rumaňáku ma napadá myšlienka hriechu nevyužiť také podmienky aké sú hore a tak volám a plánujem. Na moje vábenie kladne reaguje Mišo Sabovčík s Janom Čechom a Tonko Sedlák. Plánovali sme predĺžený víkend v najkrajšej tatranskej doline v stanoch. Pri zisťovaní podmienok sa k nám pridáva Dodo Kopold a účasť prisľúbil Adam Kadlečík. S vidinou parádne strávených dní so super partiou kráčame s Dodom vo štvrtok doobedu do Kačice postaviť Base Camp. V doline nás však čakalo prekvapenie v podobe dažďa, hmly a neskutočného vlhkého vetra. Tak sme rýchlo postavili stan, navarili čo sa dalo, zaliezli do spacákov a pri „jemnom“ chrápaní čakali na ostatných. Mišo, Jano a Tono dorazili v noci s tým že s Adama nič… Tak po porade pri tatranskom čaji sa delíme na jednu dvojku (Mišo+Jano) a jednu trojku (Dodo, Tono a Ja) šak ráááno pohutorime… Mišo s Janom mali smelý plán odpovedajúci ich schopnostiam a to preliezť v zime voľne Orolínovú cestu (V,A1) my traja máme za cieľ narovnanie Rumanovho Koryta (5+,A0). Lenže človek mieni a Pači mení… Pri rozumnom zvážení som oznámil Dodovi aby šiel iba s Tonom, že v trojke to bude nezmysel v takej dlhej stene, že si dáme niečo na ďalší deň. Tak som ostal v stane obalený 3 spacákmi, pozoroval chlapcov v stene a netušil aký zaujímavý deň to nakoniec bude. Okolo 14tej sa prebudím v stene na zvláštne zvuky a nadávky v doline. Vykuknem hore a už vidím ako Jano Čech sedí v lane, hojdá sa vo vzduchu a strašne nadáva. Nakrátko na to ho Mišo spúšťa na štand a zlaňujú pod stenu.  Pri stane sa dozvedám, že Janovi sa zlomil pri lezení cepín, hodil parádnu držku do frienda a tak nútene opúšťa našu spoločnosť. Mišo však ostáva a tak sa dohodujeme na zajtrajšom podniku. Pozorujeme Tona s Dodom až kým sa nezotmie. Potom sme v kontekte len čelovkami a vysielačkou. Chlapci doliezajú na vrchol o 21hod a oznamujú že zostupujú na PP pleso. Hneď si pomyslím ako dlho by sme liezli ak by sme boli traja…  Ostávame nakoniec sami dvaja s Miškom. Ráno ak bude pekne počasie plánujeme zopakovať Dodovú a Tonovú cestu. Prebúdzame sa do krásneho rána preto po rýchlom zbalení utekáme pod stenu. Keďže sledujeme Dodove a Tonove stopy, rýchlo sme pod nástupom a lezieme prvú dĺžku. Lezenie je parádne, tvrdý firn, ľad kde sa istíme šrúbami, krásne komíny s 5 cm ľadovým firnom, čistá skala a snehové polia kde sa dá utekať. Proste všetko čo patrí do zimného lezenia. O 14tej stojíme znova pod štítovou stenou akurát na opačnej strane ako pred týždňom a to na pravom pilieri. Nasledoval ako Dodo povedal „Hinterstroiserov“ traverz. Nepríjemný asi 10 m vodorovný traverz po ničom. Odtiaľ 2 nepríjemné dĺžky v obzvlášť rozbitej skale a už sme na hrebeni. Hore nás skoro sfúkla víchrica. Keďže fúkal JZ vietor 60 km/h v stene sme mali pokoj no na zostupe sme si ho poriadne užili. Rýchlo sme zbehli do Rumanovej dolinky, známou cestičkou na PP pleso kde sme v spoločnosti Stoupu, Baču a zlatistého moku čakali na kamarátov.

Zima sa ako každý rok nakoniec skončila pod nátlakom jarného slniečka. Nebola ani dlhá ani krutá ale pekná a intenzívna hoci toho snehu mohlo byť viac. Teraz už len odložiť cepíny, mačka, šrúby a čakať keď sa tatranské slniečko oprie do južných stien a bude sa dať vyhriať si kĺby na jeho lúčoch.

Horám zdar a Tatrám zvlášť Pači

[View with PicLens]