Peťo a Rasťo.

A opäť V. Tatry. Krásne to horstvo priamo pod nosom, zamyslel som sa na ceste tam pri východe slnka. Dnešný  „výlet“  s Peťom bol jedným z mojich najnáročnejších. Variant PP som vnímal ako lezenie pre tých najlepších a tam mám ísť !? Bola to síce hákovačka, ale na takom mieste… Takmer bezvetrie, slnko, málo snehu chuť liezť a Haľki boli dobrým východiskom pre PP variant.

Po rampe k nástupu, aj prvá dĺžka  po slnkom zohriatej skale na rozohriatie a potom to začalo. Špára ešte ako tak, ale previs bol pre mňa mimoriadne fyzicky aj technicky náročný. V momente krátkeho traverzu a vyleteniu nad Malú Studenú dolinu som konkuroval domácemu havranovi a veru som sa aj troška nechal uniesť  vyčerpaním a nezvyčajným miestom. Po zmobilizovaní sa mi  podarilo vyliezť. Vedel som čo ma čaká ale že to bude až tak náročné… Nádherné exponované v previse preťažké lezenie.  Niektoré úseky ťahal Peťo po vlastnom istení, veľa skôb je po dobe použiteľnosti, sem tam zaujímavý krok vo vibramách. Posledná dĺžka za IV bola pekná ale škoda že krátka, konečne som chytal žulu. Po vylezení sa mi otvorili nové pohľady pod lomnickým hrebeňom, s vežou kde má Peťo cestu. Na zostupe rampou sú v hornej časti naťahané fixy, zvyšok treba zlaniť na dva krát. Vďaka Peťovi som  mal možnosť zažiť náročnosť technického lezenia a poznať nové miesta bežne nedostupné.

Hore zdar!

[View with PicLens]