Z Prešova o 7:30, z Polianky na Sliezky dom za 2 hodky. Poriadne tam fúkalo, ani čaj som si nemohol naliať, ani závetrie nájsť pri takom veľkom paneláku. Prvé čo mi napadlo že nepolezieme. Pohľad na  Sopeľ  zahaľoval zvírený prachový sneh, aj terén nevedno aký bol. Po zhodnotení -Peťom- sme išli liezť. Hovorím si Orolín je bližšie aj ľahší, no Haľkimu to bolo bez pochybností jasné od začiatku. Prispôsobil som sa Peťovej vlnovej dĺžke a išlo sa, pokiaľ bolo možné na lyžiach. Tie sme nechali v ústi žľabu. Potom opatrne prešlapali pod skalu, vyzbrojili sa a vyšlapali pod ľad. Peťo asi za hodinku ľad vytiahol na jednu dĺžku, použil asi 8-9 skrutiek. Na obrázku je označený štand s retiazkou, ktorý vynechal. Lezenie bolo pre mňa náročné s dĺžkou 40-45 m.

Od Sliezkeho domu k ľadu asi 1h, lezenie so zlanením niečo cez 2 h. O 15:00 sme boli hore na štande, 16:20 na ceste od Sliezkeho domu, v Po 18:30. Pekný deň za nami.

Rosťo.

[View with PicLens]