Ani  som poriadne nestihol vybaliť veci z predošlého lezenia na Brnčalke ,keď mi Ľubo navrhol, či by sme nešli na pár dni do Zlomísk že vraj hlásia dobrý čas. Keďže ponuky takéhoto typu sa neodmietajú, vo štvrtok ráno sedíme v električke a v tom sa ozve „neeext stop“ Popradské pleso.  Po štyroch útrapných hodinách so sviňami na chrbte sme konečne na mieste. Naším prechodným domovom sa nám na 5 dní stáva Rumanová dolinka obkolesená južnými stenami Veľkého Gánku, Rumanovho štítu a Zlobivej, Severovýchodnou stenou Ošarpancov a západné zrázy Končistej. Dolina nás však neprivítala najlepšie, keďže hneď po vybalení sa rozpršalo a jemný dážď pršal až do večera. Ráno nás čakala neskutočná zima. Ždiaraky sme mali potiahnuté vrstvou námrazy a ja som si spomenul ako som sa balil a ako som si hovoril načo mi bude čiapka a rukavice. Ja debil…. Náš cieľ nastúpiť do steny okolo 6tej ráno sme kvôli už spomenutým okolnostiam presunuli na 10tu. Na rozlezenie sme si prvý deň dali Staré časy (VI-), Plškovú cestu (VI-) a nakoniec Puškášovú cestu (VI+). Všetky cesty v juhovýchodnej  stene Malého ošarpanca. Celý deň sme sa vyhrievali na slniečku a vychutnávali si skvostné platňové lezenie v super pevnej skale. Ďalší deň sa oteplilo tak sme si za cieľ vybrali cestu v západnej stene stredného Ošarpanca Gálfy-Weincziler (V). Pekná klasická cesta, 7 dĺžok s miestami prevyšujúce piaty stupeň obtiažnosti. Proste boli to borci. Na tretí deň sme sa vybrali rovnako do západnej steny veľkého ošarpanca a našim cieľom sa stala Motykova cesta (V). Tak ako väčšinu Motykových ciest aj túto by som zaradil medzi klasické skvosty. Nádherná logická línia v pevnej skale.  Po vylezení cesty a zostupe pod stenu sme sa zastavili pri Radovi Starúchovi a Dávidovi Závadskému, ktorí dokončili prvovýstup v zap.stene  Ošarpancoch. Cesta vedie platňami, prevismi s prvou dĺžkou tuším za VIII… nech sa páči. Počasie stále držalo. Plech na oblohe, sem tam mráčik proste to, o čom v zime celý čas snívame. Štvrtý deň sa pre nás stal kritickým. Po 3 dňoch lezenia, vylezení 5 ciest a 26 dĺžok na nás doľahla únava. Prehodnotili sme svoje plány aj keď sme chceli ešte niečo vyliezť, zbalili cajchy a s „prázdnejšími“ vakmi zišli dole do civilizácie. Na Popradskom plese si dali za odmenu pivko a nasadli na vlak smer domov.