Velická stena svojou blízkosťou, jednoduchým zostupom a pevnou skalou poskytuje ideálnu možnosť  takzvanej jednodňovky v Tatrách. Už minulý rok ,keď som na nej zlizol cesty Cez výlom a Gálfy – Urbanovič, ma zaujalo už z diaľky viditeľné výrazné vhĺbenie v ľavej časti západnej steny.  Líniu preliezol v roku 1959 dvojica Weincziler-Rybanský  Týždeň pred výstupom som spod nástupu kvôli silnému vetru ustúpil no na ďalší víkend som už znova kráčal dolinou v skorých ranných hodinách po boku Rada Žaka pod nástup. Cesta sa začína nepríjemným vzdušným traverzom do vhĺbenia. Ním cez kútiky, odštepy a platne až na vrchol. Pôvodne sme mali v pláne po vylezení cesty ísť ešte pod Dvojitú vežu a tam tiež zliezť Weinczillerovu cestu ale kvôli pribúdajúcim čiernym mrakom a neistému počasiu sme rýchlo zostúpili. Myslím si, že spojenie ciest Weincziller – vhĺbenie na Velickej stene s Weinczillerom – prostriedkom steny na Dvojitej veži môže byť dobrý tip na nádherné lezenie. Horám zdar