Konečne po vytrvalých zrážkach a potopách na Slovensku hlásia tropické horúčavy a tak hor sa do hôr. Sediac si tak v Lievikovom kotle spomíname ako sme tu pred pár mesiacmi v zime bivakovali pri -16°c a teraz tu neznesitelne pečie slnko. Po prehliadnuti J steny Kežmarského štítu si vyberieme cestu Lipka-Swiecicki. Napravo v Puškášovi tečie vodopád no náš smer je v suchu. Za šesť hodin, po jedenástich dľžkach a 200m po hrebeni sme na vrchole a čaká nás nekonečný a roz… zostup do Lievikového kotla. Nasledujúci deň mal byť rest day,no silný vietor nás rano vyhnal zo spacakov. Rozhodujeme sa pre pravý pilier steny s nástupom cestou Martiš-Špánik. Keď sa púštam do druhej dĺžky počujem hvízgot a zo desať metrov od nás padajú kamene v ohlušujúcom rachote. Po rozptýleni kamenného prachu sa rozptýli aj náš morál a tak prebehujeme ľahkým terénom do sedielka pod pilierom a potom žľabom vybehneme do Kežmarskej priehyby. Po tejto skúsenosti vstávame nasledujúci deň skoro z rána pokiaľ slnko nepraží do vrchnej časti steny a nepadajú kamene. Do sedielka sa dostaneme po piatich dĺžkach a do piliera nastupujem variantom Lazor- Varga  kl.V. V pilieri nás čaká ďalších osem dĺžok do kl.IV a 150m po hrebeni. Po krátkej pauze na vrchole sa púšťame do tretice na nekonečný zostup a potom už len po pánsky na lanovke až do Lomnice.

Za tie tri dni sme sa pekne povypekali na slnku a len dúfam že takých to dní nám ešte toto leto daruje viac…