Archive for Február, 2018

Vo štvrtok v klube padali rôzne možnosti na víkend ale už skôr sme sa pohrávali z myšlienkou navštíviť pohorie na východe Vihorlat. Pali zistil podmienky a v sobotu o deviatej už parkujeme v Zemplínskych Hámroch. Zhodou náhod práve prebiehala akcia domácich, 46 ročník výstupu na Sninsky šuter. Nebolo by na tom nič neobvyklé keby sme si neobúvali lyžiarky a v rukách nedržali lyže. Budíme pozornosť skoro všetkých účastníkov . Miestni to na vrchol dávajú vo fiľcákoch a mi v tom najlepšom čo nám technológie ponúkajú. My smerujeme prvotne na Vihorlat ale čas a Sibírska zima to rozhodla že  to skrátime a ideme na miestnu lahôdku Motrogoň. Práve pred rokom tam dokonca padla lavína. Jeho S SV svahy so skalnými prahmi sklonom niekde dokonca viac ako 45° ponúkajú spestrenie pri zjazde. Škoda len že je to krátke 150 v. m. Dole sa čakáme na rašelinisku  Hypkaňa a ďalej jednoducho popri potoku späť na parkovisko. Tam prijímame ponuku miestnych a o chvíľu už spokojne chlípeme výborný guľáš a varené víno. Týmto ďakujem TJ Vihorlat a zúčastneným CAPISTOM  a budúcim priateľom CLUBU.

TU odkaz na prírodné zaujímavosti Vihorlatu : http://www.zemplinskehamre.sk.uvirt58.active24.cz/raseliniska.php#turistika

TU odkaz na foto : https://alexi.rajce.idnes.cz/2018.02.24_Vihorlat_Motrogon/

27.2.2018 o 19:00 h

Miško Sabovčík a jeho dobrodružstvá.

Víkend bez ženy je proste blažený a tak sa bojovalo na dvoch frontoch. Jeden v Tisovci a ten druhý v Tatrách. Ja tu opíšem tu severnejšiu frontu v zložení troch partizánov a jedného prieskumníka. Ja Šanisko ako mi Palko nadáva, Paviel, Igor a na sobotňajšie skusi aj Mišo. Výber na sobotu bol otázny kvôli počasiu. Ako stúpame Mlynickou dol. pomaly mračná riedli a nad Skokom sme hneď určili smer. Predná Bašta. Zjazd D podľa sprievodcu MP. Nástup ľavou str. okolo skalného výstupu bol ľadový  (kľúčové miesto) a tak z malou dušičkou čo bude ďalej šliapeme hore. Tam sa to ukázalo ako ideálne a tak pokračujeme až na vrchol. Z vrchu to Igor púšťa ako prvý a po troch oblúkoch je na ľadovom podklade a opatrne sa spúšťa bokom ku dostatočnej výške prachového snehu. Ďalší adept bol Pali. Sneh pod špičkou viazania sa mu postaral o využitie cepínu ktorý mal v ruke a tak sme sledovali metodický postup pri páde v ľadovom teréne. Miško to dal dole na kocúroch a ja po odrezaní malého bloku snehu som to musel tiež zhobľovať za pomoci cepina. Nasledovalo cca 400 m prášenia. Kľúčové miesto sme šli zľava (pohľad z vrchu) tak to idem prvý. Na cca 15 metrov sklon 45° a v najužšom mieste 2 metre. Po par preskokoch som za a ostatný to dávajú bokom. Úsmev na tvárach dole, ešte po pive a dohadujeme čo na nedeľu.

Ránko ako vyšité, slniečko bezvetrie -5 prosto šťastie. Na Solisko lanovkou a ďalej po svojich. Smer Furkotská dol, Sedielkový priechod, Vážecká dol, Zelené pleso Kriváňske, Daxnerovo sed, Kriváň a späť. Posledné metre na vrchol pozorujeme chôpika ako sa vracia po lyžu kdesi hore. Celkom slušný dlhý pád. Následne škrabanie hrán dáva tušiť kvalitu podkladu. My opúšťame centrálny žľab kdesi 1/3 a z Daxnerovho sed. východným žľabom lyžujeme dole. Asi v polke je esíčkové zúženie na dĺžke 15 m. 45° pekný modrastý podklad už by sa dal ohodnotiť inou klasifikáciou. S cepínom zapichnutím po rukoväť opatrne škrabkám smerom dole. Nasleduje pasáž za odmenu a tak si každý kreslí tu svoju vianočku. Do Furkoty ideme cez Sedielkovú kopu. Na Solisku sa zastavujeme na kapustovú a hnaný bioplynmi fičíme dole a domov k milovaným ŽENÁM. Z TA3 Palko, Igor, Mišo a Ja.  Ďalšie foto na www.alexi.rajce.net.

Určite záleží od podmienok, ale v zime cesta nie je  ani náhodou ľahká.

RaJ

[View with PicLens]

13.2. o 19:00 nám príde porozprávať známy zlatokop a cestovateľ Laco Sedlák.

Téma je “Zábava američanov na západe”

Mišo a Rosťo.

[View with PicLens]