Archive for Február, 2010
Suľovské skaly…pekná akcia
Anonym nám odoslal(a) nasledujúci článok:
Neviem ako chlapci ale ja som už potrebovala trošku zmeny. Leto sa nam uz pomaly končilo a my sme sa vybrali liezt na Suľov. Pre tých čo to nepoznajú,je to veľmi pekná lezecká oblasť, aj pre lezcov , ako som ja čo toho nemaju veľa odlezeného.Bolo ťažke vyrovnať sa skúseným lezcom ako je Chemik ,Marcel a Ľubo, ale snažila som sa. Chlapci vybrali veľmi pekné cesty na lezenie. :o))Posledný deň sme vymenili lezecké topánky za turistické a šli sme sa pokochať krásou prírody.Zhodnotili sme, že Suľovské skaly ponúkaju ešte veľa krásnych ciest na lezenie……o))
Nedeľný obed pod Volovkou
fussekla nám odoslal(a) nasledujúci článok:
V živote je to tak: Keď šéf zavelí ide sa… tak sa sklopia uši a musíme počúvať. Podobne to bolo aj v jedno krásne upršané sobotňajšie augustové popoludnie. Predseda (náčelník Višňa) zavelil ide sa do tatier a bodka. Ráno o 4 hodine nás v zložení Len ON (Višna), ja(Paľo) , Rudolf a Pietro vyzdvihol a už sme uháňali smerom Popradnate. Spoločný cieľ sme si dali Popradské pleso kde sme sa rozdelil. Ja s Višnom sme šli na Voliu vežu a Rado s Pietrom na Ošarpance. Naším cieľom bolo vyliezť cestu Eštók-Janiga a ich cieľom boli Plškove platne v juhovýchodnej stene malého Ošarpanca.
Volia veža (štaflovka + stanoslawski)
fussekla nám odoslal(a) nasledujúci článok:
Pozerám shmu.sk. Počasie na nasledujúce 2 dni v tatrách priaznivé. Obvolávam polovičku Prešova a zisťujem, že na tom východe sa až tak zlé nemáme, keďže každý z lezcov maká v práci ako drak. Nakoniec sa predsa šťastena usmiala aj na mňa a našiel som spriaznenú dušu na lezenie.
Chudák Dávid, akurát sa vrátil z Rumunska. Ani sa nestihol ohriať doma pri teple rodinného krbu a už kráčal so sviňou na chrbte Mengusovskou dolinou.
Konečne zase v Tatrách alebo ‘Rýchlovka na koníka’
Tak sme sa zase raz stretli v Tatrách. Zloženie: Ľubo Maják, Marcel Pašmik, Paľo Ivanecký a ja (Chemik). Začalo to tým, že sme chystali viacdňovú akciu v Súľove. Ale keďže poniektorí mali ešte cez týždeň veľa práce, tak sme sa rozhodli, že si spravíme takú rýchlu jednodňovku v Tatrách. Rozhodnutie padlo na Žabieho koňa.
Stretnutie sme mali naplánované na 7:00 na Štrbskom Plese. Keďže jeden z tímu ( konkrétne ja :-D ) je známy ako chronický nestíhač, tak sa to posunulo asi o pol hodinky. Ani to veľmi nevadilo, aspon si chlapci v klude vychutnali kávičku v Poprade na benzínke. Počasie nám napočudovanie dosť vyšlo. Ďeň predtým totiž od rána do noci lialo ako z krhly. Trochu nás síce strašilo zopár mrákot prevalivších sa z poľskej strany, ale inak to bola čo sa týka počasia pohoda. Trochu menšia pohoda bola moja kondička a strach z výšky. Vyše roka som totiž neliezol v Tatrách a s tréningom som to tiež dosť flákal.
Bambiriáda Prešov 2008
Ceredo life!!!
Ceredo, je utorok rano a cely den sa uz tesime na to, kedy vypadneme z kazdodennej reality. Prichadza cas odchodu je nieco pred 18:00 hod, sadame do auta a vyrazame. Mame pred sebou 1 208 km. Rano okolo 9:00 hod prichadzame do Cereda, hned na zaciatku vidime Zilinske auto. Klukatymi cestami Nas vedie Nas nocny jazdec (muz s palicou). Bez nejakych velkych problemov, aj napriek nasim chabym znalostiam talianskeho jazyka sa dorozumievame a zaistujeme si ubytovanie v malom penzione PIZZERIA . Auto sme odstavili na parkovisku hned pri ceste a s ocakavanim co nas caka sa pustame smerom k skalam, zaciname liezt nieco lahsie na rozlezenie po dlhej ceste.