V nedeľu ráno sme spolu s Julkou a Trénerom vyrazili do nemenovanej oblasti a nemenovanej doliny :). Peťo Haľko s Višňom a svojimi polovičkami mali pred nami menší náskok, tak asi pol hodinky. My sme si dali ešte menšiu obchádzku cez Spisškú, keďže Marcel navigoval.

Pod ľad nám to trvalo asi hodinu a pol. Keď sme tam konečne dorazili, Predseda s Haľkom si práve obliekali vercajg a chystali sa nastúpiť do ľadu. Ten vyzeral hrôzostrašne. Také karfioly som na ľade vživote nevidel. Predseda sa rozhodol ťahať a tak sme trpli ktorý karfiol s ním zletí dole. Ale nakomiec sa mu to podarilo bez ujmy vytiahnuť, aj ked trochu pomalšie ako je to uňho zvykom. Zhora dobral Peťa a mohli sme nastúpiť my s Trénerom. Ľadik mal asi tak 50 metrov a nad ním bol ďalší o niečo kratší, ale zato výživnejší. Keď sme doliezli spodný a prišli pod vrchný, tak Predseda práve doliezal. Z vrchného ľadu nemám fotky, pretože fotografku s foťákom sme nechali dole. Ale sľubujem, že nabudúce ju už vezmem aj hore :-)
Tento ľad už vyzeral oveľa lepšie, akurát že vo vrchnej polovici bol asi 7 metrový previslý úsek s vylezom do ničoho, do ktorého sa nedal poriadne zaseknúť cepín. Keď to Marcel úspešne zdolal, tak si prvá dvojka vydýchla a zlanili dole. Ja som s tým kľúčovým miestom mal menšie problémy, ale nakomiec som to dal. Nakoniec som si dal ešte menšiu sprchu pod zlaňákom a išli sme dole. Toto bol zatiaľ najťažší ľad v mojom živote. A asi aj najkrajší.
Díky Peťo že si nás tam vytiahol.