Author Archive

Satan , Vysoká ,Prostredná Solisková kopa.

Piatkové voľno v práci a podpísaný opušťák z domu (nemáš chlopa nemáš bordel). Orech v hlave spracováva možnosti kde s kým. Pár telefonátov a v piatoček už dupkám hore Mlynickou dolinou s dvoma Igormi. Cestou hore riešime čo na dnes a za plesom nad Skokom skúšame podmienky na východných svahoch. Niekde prašan inde nafúkaná doska. Obzeráme sa teda na opačnú stranu kde Oskar osvetľuje steny Satana. Skúsime? Na Satan jedine po rampe križujúc žľaby spadajúce z vrcholu. My ideme až posledným, ktorý vedie do sedielka pod južný vrchol z pravej strany. Tam chvíľková pauza a pokračujeme až na samotný J vrchol. Zjazd je v celku vyrovnaný po celej dĺžke. O čosi ťažšia bola nakoniec rampa z už vytopenými miestami .

Na sobotu výmena partnerov. Pali, Marek, Ľudo smer Popradské pleso. Najprv premýšľam nad Rysmi ale nakoniec pokračujeme dolinou Zlomísk na Vysokú (to sme ešte nevedeli že tam bude celý Vyšehrád). Mareka a Ľuda nechávame v Dračom sedle a ja s Palim sa tmolíme hore na vrchol. V žľabe sa moce fúra pešiakov, celý svah rozrytý, kua kde budem lyžovať? Dole idú chalani naviazaný na lano aj z uzlíkmi už len ten ľadovec nám tu chýba. V žľabe cca 30 ľudí dostávame sa do hmly, na krátko sa to ale vždy potrhá a tak sa mení pozícia na svahu ako pešiaci na šachovnici. Funím, spomeniem si na Stana že má poslednú etapu. Vytrepem sa až na vrchol a postavím sa do radu na foto. Strkám foťák do ruky bratovi čechovi aby zvečnil krátky okamih pri kríži. Z lyžovačky z vrcholu opúšťam, niesa podmienky. Zapíname pod vrcholom a dávame slalom pomedzi ľudské bránky. Kým sme došli do sedla po chalanov zmenilo sa počasie a všetko stuhlo. Dole ideme ako ľadoborce v Barentsovom mori. Na popradskom napcháme brušká a s Palkom smerujeme do Hágoch na ubytko k Igorovi a pár zaslúžených píív.

V nedeľu preskupíme zostavu a ideme opäť do Mlynice. Pri Volích plesách špekulujeme čo ako. Dva roky čumím do jednej línie (sprievodca MP zjazd H2). Som radšej keď púšťam bobky dole ako hore :-). Zjazd je rôzny, ľahký začiatok i koniec o čosi ťažší stred a kľúčové miesto je záver žľabu. Dostatok snehu ale prekryl časť skaly s ľadopádom a tak mi tých 1,5 m stačí nato aby som tam neletel šusom.  Chalani žľab obišli zprava a tak sa čakáme pod. Dolná pasáž paráda ako za odmenu. Vďaka všetkým. Z TA3 Pali, Igor C a Šaňo.

Chcem ešte zablahoželať k výkonu Stanovi a jeho parťákovi na BOKAMI TATIER.

http://alexi.rajce.idnes.cz/2018.03.23_VT-Satan_juz.vrchol/

http://alexi.rajce.idnes.cz/2018.03.24_VT-Vysoka/

http://alexi.rajce.idnes.cz/2018.03.25_VT-Prostredna_soliskova_kopa/

Víkendové výjazdy do tatier priniesli ďalšie pekné zjazdy. Nebola to síce to pravá jarná firnovačka pod solarom, ale oskarko keď vykukol tak to už bolo riadne cítiť. Sobota smer Ťažký štít. V Zlomiskách hadik smerujúci do Železnej brány a ja s Mirom a Peťom odbočujeme smer Dračie sedlo, križujeme centrál Vysokej a ďalej traverzujeme do štrbiny pod Ťažkým štítom. Tam nechávame Peťa a s Mirom pokračujeme na vrchol. Tesne pod sú ešte podmienky nevhodné a tak parkujeme približne 4 výškové metre pod.  V tej najstrmšej časti to neodmäklo a zostal tam ľadik z predošlej periódy. Lyžba v žľabe bola čím nižšie tým mäkšie a keď nás to vypľulo von, tak to už bolo zhnité. Nasledovalo paličkovanie cez dračiu dolinu a lyž-pich na Popradské.

V nedeľu ženské trio podporované zo zálohy 3 chôpakmi to vyšlo na Štrbský štít. Nízka oblačnosť nám olizovala rite až pod nástup a tam sa rozhodla, že nás počká kým sa my vyterigáme na vrchol a pokocháme krásnymi výhľadmi. Pár fotiek  a postupne lyžujeme západným svahom za doprovodu  snehového orchestra  splazov a laviniek. Dole nás čaká mlha a tak skôr z pamäti triafame smerom dole na štrbské pleso. Z TA3 Iťa, Mara, Bejka, Paľko, Rasťo a Šanik. Odkazy na foto nižšie.

ODKAZ na foto Ťažký štíthttps://alexi.rajce.idnes.cz/2018.03.10_VT-Tazky_stit/
ODKAZ na foto Štrbský štíthttps://alexi.rajce.idnes.cz/2018.03.11_VT-Strbsky_stit/

V utorok 6. marca 2018 premietanie ISLAND v podaní Beátky a Šaňka

Vo štvrtok v klube padali rôzne možnosti na víkend ale už skôr sme sa pohrávali z myšlienkou navštíviť pohorie na východe Vihorlat. Pali zistil podmienky a v sobotu o deviatej už parkujeme v Zemplínskych Hámroch. Zhodou náhod práve prebiehala akcia domácich, 46 ročník výstupu na Sninsky šuter. Nebolo by na tom nič neobvyklé keby sme si neobúvali lyžiarky a v rukách nedržali lyže. Budíme pozornosť skoro všetkých účastníkov . Miestni to na vrchol dávajú vo fiľcákoch a mi v tom najlepšom čo nám technológie ponúkajú. My smerujeme prvotne na Vihorlat ale čas a Sibírska zima to rozhodla že  to skrátime a ideme na miestnu lahôdku Motrogoň. Práve pred rokom tam dokonca padla lavína. Jeho S SV svahy so skalnými prahmi sklonom niekde dokonca viac ako 45° ponúkajú spestrenie pri zjazde. Škoda len že je to krátke 150 v. m. Dole sa čakáme na rašelinisku  Hypkaňa a ďalej jednoducho popri potoku späť na parkovisko. Tam prijímame ponuku miestnych a o chvíľu už spokojne chlípeme výborný guľáš a varené víno. Týmto ďakujem TJ Vihorlat a zúčastneným CAPISTOM  a budúcim priateľom CLUBU.

TU odkaz na prírodné zaujímavosti Vihorlatu : http://www.zemplinskehamre.sk.uvirt58.active24.cz/raseliniska.php#turistika

TU odkaz na foto : https://alexi.rajce.idnes.cz/2018.02.24_Vihorlat_Motrogon/

Víkend bez ženy je proste blažený a tak sa bojovalo na dvoch frontoch. Jeden v Tisovci a ten druhý v Tatrách. Ja tu opíšem tu severnejšiu frontu v zložení troch partizánov a jedného prieskumníka. Ja Šanisko ako mi Palko nadáva, Paviel, Igor a na sobotňajšie skusi aj Mišo. Výber na sobotu bol otázny kvôli počasiu. Ako stúpame Mlynickou dol. pomaly mračná riedli a nad Skokom sme hneď určili smer. Predná Bašta. Zjazd D podľa sprievodcu MP. Nástup ľavou str. okolo skalného výstupu bol ľadový  (kľúčové miesto) a tak z malou dušičkou čo bude ďalej šliapeme hore. Tam sa to ukázalo ako ideálne a tak pokračujeme až na vrchol. Z vrchu to Igor púšťa ako prvý a po troch oblúkoch je na ľadovom podklade a opatrne sa spúšťa bokom ku dostatočnej výške prachového snehu. Ďalší adept bol Pali. Sneh pod špičkou viazania sa mu postaral o využitie cepínu ktorý mal v ruke a tak sme sledovali metodický postup pri páde v ľadovom teréne. Miško to dal dole na kocúroch a ja po odrezaní malého bloku snehu som to musel tiež zhobľovať za pomoci cepina. Nasledovalo cca 400 m prášenia. Kľúčové miesto sme šli zľava (pohľad z vrchu) tak to idem prvý. Na cca 15 metrov sklon 45° a v najužšom mieste 2 metre. Po par preskokoch som za a ostatný to dávajú bokom. Úsmev na tvárach dole, ešte po pive a dohadujeme čo na nedeľu.

Ránko ako vyšité, slniečko bezvetrie -5 prosto šťastie. Na Solisko lanovkou a ďalej po svojich. Smer Furkotská dol, Sedielkový priechod, Vážecká dol, Zelené pleso Kriváňske, Daxnerovo sed, Kriváň a späť. Posledné metre na vrchol pozorujeme chôpika ako sa vracia po lyžu kdesi hore. Celkom slušný dlhý pád. Následne škrabanie hrán dáva tušiť kvalitu podkladu. My opúšťame centrálny žľab kdesi 1/3 a z Daxnerovho sed. východným žľabom lyžujeme dole. Asi v polke je esíčkové zúženie na dĺžke 15 m. 45° pekný modrastý podklad už by sa dal ohodnotiť inou klasifikáciou. S cepínom zapichnutím po rukoväť opatrne škrabkám smerom dole. Nasleduje pasáž za odmenu a tak si každý kreslí tu svoju vianočku. Do Furkoty ideme cez Sedielkovú kopu. Na Solisku sa zastavujeme na kapustovú a hnaný bioplynmi fičíme dole a domov k milovaným ŽENÁM. Z TA3 Palko, Igor, Mišo a Ja.  Ďalšie foto na www.alexi.rajce.net.