Author Archive

Rumunsko, Španielsko – Siurana, Vysoké Tatry. Premietať budú lezci a cyklisti – Cappo

harmonogram nájdete na dverách.
17.1. príde Miško Sabovčík

Pôvodný plán bol Kostoly, no nepodarilo sa nám ráno zobudiť, tak sme spustili misiu záchrana friendu na Ostrve, ktorý sme tam zabudli minulú nedeľu. Misia bola úspešná. Vyšli sme na Ihlu a odtiaľ žľabom na Ostrvu. Veľmi pekné počasíčko vyfúkané, slnkom zaliate doliny pre fotografov ako ušité.
J&R

https://picasaweb.google.com/108749535716741792865/IhlaVOstrve#

https://picasaweb.google.com/108749535716741792865/Ostrva20112011#

Ušli sme z večnej hmly za slnkom na Ostrvu kde sme chceli niečo ešte vyliezť, alternatív bolo viac podľa podmienok… Prišli sme o 10:00 do tieňa tak sme začali Poľským komínom s pokračovaním do Ihly. Julka zamrzla a tak sme z prvého štandu zlanili a počkali na slnko. Vyliezli sme prvú dĺžku Správny čas a potom Poľský komín. Julka liezla pre istotu vo vibramách a už bolo teplo. Ihlu sme už nestihli. Fajne sme si dobili baterky do ďalších pochmúrnych novembrových, pracovných, zahmlených dní.

Tentokrát s Julkou, ako sme to mali tento rok v pláne. Deň bol úplne fantastický. Pod nástupom sme boli za tri hodky, lezenie tri hodky. Napriamil som tretiu dĺžku a spojil so štvrtou, dá sa to len so 6o m lanami. Po nás nastúpili ešte dve dvojky. Večer sme si volali s Haľkim. S Robom rúbali na Ostrve Foxov sen a Oceľovú niť. Vraj tam bolo asi 20 lezcov. Len dúfam že to nebol posledný slnečný víkend. Keď sme s Julkou zhodnotili Motyku na Ostrý a Širokú zhodli sme sa že cesty sú rovnocenné z hľadiska krásy, obtiažnejšia je na Širokú, ak sa ide priamym variantom v tretej dĺžke.

https://picasaweb.google.com/108749535716741792865/SirokaVezaMotyka2102011#

Na tieto dni bolo viac návrhov kam, ale nakoniec to padlo na južný Kežmarák – Kriššákova cesta, kde Emil už raz ustúpil pre zlé počasie. Na Skalnaté sme sa vyviezli poslednou lanovkou. Budovu enciánu na noc zamykajú pred živlami čo ničia Tatry ako bágre a tak sme sa rozhodli pozrieť Skalnatú chatu, lebo Emilov tesco spacák extrém + 22 zaručoval noc v pokluse okolo neho a krabičku cigariet.
Skalnatá chata: chata umrela a smutný pán pre nás miesto nemal aj keď bola prázdna ako hrdzavá plechovica, smutné miesto ako celá zničená Lomnica. Sviští detský svet okupovala líška a na domčeku chýbali okenice, hrozil prievan tak Emko sa tejto alternatívy vzdal…
Prišlo ráno, nastúpili sme od spodu nie cez Kriššáka ale Ľavým vhĺbením Puškáš – Sabó. V ceste sú štandy a postupové nity, tak na rampe pod Kriššákovou cestou sme boli asi za necelé 2 hodky. Kriššáka sme nastúpili pod výlomom cez previslú špáru podľa nákresu za IV, ale nebolo to ani z ďaleka dávam tomu VI. Mali sme naliezť viac z prava. Zaštandovali sme v ceste Do hôr a pokračovali líniou nitov dve dĺžky. S Kriššákovou cestou nám to bolo akési nejasné, tak sme zvolili ústup po rampe nad Obrovský kút (kde mi spadlo reverso) a hore asi 300 m lezeckých. Neradi by sme naliezli do nejakej vraždy po vlastnom. Teraz po získaní ďaľších info som už múdrejší a vedel by som kade. No pán Kriššák bol teda mimoriadny borec. Dĺžky sme nerátali, lebo niečo sme prešli aj súčasne, mohlo ich byť asi 15. Počasie z rána jasno, postupne oblačnosť sem tam roztrhnutá.
Južný Kežmarák je úžasný na spadnutie sánky pri pohľade zo Skalnatej doliny a pomyslení na lezeníčko, teraz ho mám očeknutý a chcem byť tam.

Rosťo

https://picasaweb.google.com/108749535716741792865/KezmarskyStitJuh151692011#