Author Archive

(jac) – Biela stopa je zaradená do seriálu európskych vytrvalostných pretekov v behu na lyžiach pod názvom Euroloppet. V stredisku zimných športov Kremnica – Skalka sa v závere januára uskutočnil už štyridsiaty ročník tohto obľúbeného a prestížneho lyžiarskeho podujatia. Všetky ročníky Bielej stopy absolvovali len dvaja vyznávači tohto prekrásneho športu – Ing. Ján Hazucha (nar. v roku 1943) zo Zvolena a Prešovčan Ing. Jozef Štec (1936). Podľa údajov z výsledkových listín na tratiach Bielej stopy každý z nich zabehol spolu 1907 km. Dĺžka tratí, pôvodne z Krahúľ do Banskej Bystrice, či do Králikov, bola podľa stavu snehovej pokrývky najviac 57 km a najmenej 36 km. Jozef Štec absolvoval tých 1 907 km za 138 hodín a 12 minút. Klobúk dole! Je to nesporne výrazný športový úspech. Ako zvýraznil prešovský športový nezmar Jozef Štec, je to výsledok poctivého tréningu a zdravia, ktoré je v čase pretekov nevyhnutné. V cieli Bielej stopy bol aj vtedy, keď mal problémy s ochrnutou pravou rukou po ťažkej zlomenine, so zlomeným ľavým členkom a rebrami a po absolvovaní onkologickej liečby. A tiež sú tu pribúdajúce roky. Preto, aby neprerušil účasť na Bielej stope, vzdal sa aj sponzorovaných účastí na Masters World Cup v behu na lyžiach a výstupu na najvyšší vrch Afriky Kilimandžáro. A čo bolo pre Jozefa Šteca najkurióznejšie, aby neprerušil účasť na Bielej stope. Bolo to vtedy, keď počas pracovných povinností pri výstavbe sídliska pre vojakov odsunutých zo strednej Európy v ruskom Millerove prehovoril riaditeľa výstavby z nemeckej firmy Bilfinger Berger. Ten mu v roku 1994 udelil týždňovú mimoriadnu dovolenku a uhradil mu letenku z Rostova na Done do Popradu a späť. Keďže v budúcom roku sa na Skalke uskutočnia piate majstrovstvá Európy vo vytrvalostnom behu na lyžiach, obaja veteráni veria, že sa im v zdraví opäť podarí zažiť neuveriteľnú atmosféru obľúbených a pritom najťažších diaľkových pretekov v Európe.

(zdroj: Prešovský VEČERNÍK 26.2. 2013)

V pondelok ráno sme s Julkou vyrazili z chaty pri Popradskom pl. Firníky z rána držali. S nástupom do cesty troška poľavili, no nebolo to zlé. Počasie všehochuť, snežilo, hmla, vietor. S občasným vyjasnením boli vzácnejšie výhľady. Cestu sme išli neponáhľajúc sa osem hodín, v sprievodcovi píšu 3 h,(Arno musel byť rýchlik). No myslím si že až tak mimoriadne pomalí sme neboli. Každú dĺžku sme podstivo ťahali a istili sa. Bolo ich určite viac ako desať možno 13 – 14. Na vrchol Tupej sme dorazili ešte za vidna. Zostúpili sme potme. Odmena bolo vyjasnenie a plno čeloviek na oblohe. S porovnaním s Gálfyho rebrom je cesta o číslo náročnejšia technicky aj fyzicky. Zopár pekných skalných výšvihov striedali snehové piliere. Ako vždy tieto rebrá nemajú konca kraja, z predpokladaných dvoch troch posledných dĺžok sa ukážu štyri i keď sa to dá ísť už súčasne. No pri únave sa dá vyrobiť problém aj na chodníku.
Na chatu sme prišli dosť vyčerpaný a plány na utorok sme šmahom ruky zavrhli.

R&J

https://picasaweb.google.com/108749535716741792865/12Marca2013#

Peťo s Robom liezli Bez boja neodídeš priamym variantom M7+, my s Julkou Pilier. Na druhom štande sme sa stretli s Robom, kde sa cesty križujú. Peťo bol už nalezený v tretej dĺžke.
Pilier je pekná vyrovnaná logická línia, vytiahol som ju na štyri dĺžky 60 m, okrem druhej 50m, avšak v poslednej od štandu zo slučiek na skalnom hrote som so 60 m lanami nedostal až ku skalám nad snehovým poľom. Štandoval som v kosodrevine vykopanej Peťom spod snehu. Cesty končia v rovnakom mieste.
Každá dĺžka má pekné lezecké momenty. Pilier je hodnotený IV, čo sedí, no netreba to podceniť, dávam jej miestami M4+. Zostúpili sme Červeným žľabom, miestami sa nad žľabom robili dosky, s Julkou sme sa istili, v žľabe dobré podmienky na skialp, v hornej časti je priúzky na oblúky. V doline bolo veľa skialpinistov, podmienky boli super, chata pod Rysmi je od 2.3. otvorená. Počasie slniečko a vetríček.

Hore zdar a svetu mier !

R&J

#mce_temp_url#

Záhradky ľad sme vyliezli celkom rychle a na pravé záhradky sa dovalilo asi 10 poliakov tak sme zvažovali čo ďalej? Veverkáč ľad som zavrhol lebo bolo napadnuté asi 20 čísiel nového snehu a stále ešte snežilo a nevyzeralo že tak skoro prestane snežiť, tak voľba padla na Groszov ľad. Cestou na Grosza sme stretli na chodníku pod Veverkáčom čechov ktorý nám povedali že boli pod Veverkáčom a padlo asi sedem lavín, takže to ma presvedčilo toto dnes určite nie. A keďže Robo bol v nedeľu trochu skialpovať a zlákal ho Grosz, ževraj je perfektne natečený takže bolo rozhodnuté. Pod Grosza bolo vidieť trochu prešľapanú stopu tak ideme. Celkove v doline bola nízka oblačnosť a neustále snežilo občas to trochu ustalo a tak dokola. Spodný Grosz bol OK hore na konci dolného ľadu je urobený nový štand z nitov a spojený reťazou. Horný ľad bol fakt super tak perfektne natečený si ho už dávno nepamätám. Dve krásne kolmice v strednej časti po cca 15 metroch predelený šikmou policou proste nádhera trochu mi to pripomenulo Alicu na Tisovkách z pred týždňa. Keď som doliezol horný ľad hľadal som štand ktorý je na pravo hore, avšak bolo veľa snehu takže bol niekde pod snehom. Rozhodol som sa urobiť štand ako obyčajne to robím hore na Groszovy v šrúbach. Navŕtal som ich tam 5 dobral lano povedal Robo poď istím a šlo to v pohode Robo bol asi v polovici na šikmej poličke ja som pozeral ako pôjdeme dole či urobím hodiny, vyhrabeme niekde v snehu ten štand alebo zídeme cez roklinu. Vtom rana ako keď štartuje lietadlo pozerám hore doprava do kotla nič, pozriem pred seba smerom na hornú Slavkovskú baštu a tu zrazu cez skalné prahy sa valí biele mračno ani nechcite vedieť čo som mal vtedy v hlave, rýchle som sadol do odsedávaku, aby bol napnutý kľakol na lano a zaujal som polohu modliaceho moslima a čakal kedy to príde. Vtom som dostal náraz ako deď vás tresknú palicou po hlave. Cítil som strašné tlaky a taktiež že ma to už zasypalo. Neviem presne po akej dobe som už necítil žiadne otrasy, takže som predpokladal že to bude už OK. Vykukol som zo snehu ako svišť pozrel dokola a nespoznal som to. Všade okolo bolo asi 1 až 1,5 metra snehu na šírku asi 50 až 80 pozriem pod seba ľad vo výleze vyčistený od snehu ako sklo a zbadal som na pravo odo mňa v ľade urobené hodiny z ktorých sme potom aj zlanili. Zakričal som Robo si OK nič, volám ešte raz a trhnem lano a Robo kričí čo tam hore robíš? Bolo jasne že žije hovorím rýchlo poď hore a pálime odtiaľ preč. Ešte tak nájsť cepíny a bude dobre. Našiel som iba jeden druhý zostal zasypaný hore alebo ho najskôr strhlo dole pod ľad. Po zlanení dole sme vyhrabali batohy spod snehu a išli opatrne dole. Keď sme schádzali od horného ľadu k dolnému tak som až teraz videl koľko toho spadlo a prepadlo to až pod spodný ľad. Pre istotu sme zišli vystrojený až na turistický chodník kde sme sa odstrojili a išli do Smokovca k autu. Nakoniec však všetko dopadlo viac než dobre našťastie nikomu sa nič vážne nestalo a cepín hádam nájdem niekedy na jar?

Peťo, Robo.

[View with PicLens]

Ráno na Štrbskom -12°C inverzia. Vyzeralo to na ideálne podmienky. Do cesty sme nastúpili ešte v tieni, no keď sa oprelo slniečko tak to začalo hučať  zo všetkých žľabov v doline. Z nášho kade sme chceli zostúpiť to pustilo štyri krát. Potom sa dovalila hmla. V našom prvom štande nás topiaci a padajúci sneh poriadne zmáčal, postupne sa to menilo na sprchu a keď som doberal Julku v druhej dĺžke tak zmokla že by bolo nezmysel to drať až ku mne (canyoneering). Spustil som ju teda na štand i keď kľúčové miesto mala už pod sebou.
Cestu som vytiahol na dva krát. K limbe pod komínom 35 m a potom až hore 55 m. Z limby som zlanil k Julke a potom dole bez zádrhľa…
Cesta je zaujímavá a pekná, OS to nebolo, dva krát som si posedel. Bol som zvedavý na Áčka od autora M. Pronobisa, a už viem že cesta nie je zadarmo, ale na zimu je určite vhodná a pekná, odporúčam.
Jano Svrček dal cestu OS a určil klasifikáciu –  james.sk

R&J

[View with PicLens]

Zas jeden vydarený deň. Alica bola krásna ako z rozprávky, najkrajší ľad aký som liezol, i keď som nemal svoj deň, ale vo Vzdušnom ľade som si to silovo v Útoku na špicu hitparády užil, keď som technicky preliezal strop. Všetko som išiel za Peťom učiac sa jeho lezeckému majstrovstvu. Podmienky sú veľmi dobré a ešte keď primrzne podľa predpovede, takto bude lezenica.

Rosto & Peťo.

[View with PicLens]